Stredná zdravotnícka škola
Lipová 32, 066 83 Humenné
Stredná zdravotnícka škola
Lipová 32, 066 83 Humenné
nedeľa, 22. september 2019
18. sep 2017 14:19

Environmentálna výchova

Napísal(a)

I. Charakteristika prierezovej témy

Environmentálna výchova (ďalej i ENV) je jednou z prierezových tém, ktoré sú obsahom vzdelávania podľa Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP). V rámci ŠVP je environmentálna výchova vnímaná ako prostriedok, ktorý do istej miery môže ovplyvniť environmentálne cítenie a správanie sa žiakov.

Environmentálna výchova vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi organizmami a vzťahom človeka k životnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie nevyhnutného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne.

ENV ako prierezová téma ŠVP sa prelína všetkými vyučovacími predmetmi. Vzájomným prepojením, rozšírením, upevňovaním a systematizáciou vedomostí, špeciálnych návykov a zručností upozorňujeme žiakov na súvislosti medzi poznatkami, ktoré si už osvojili a na pochopenie problematiky zo širšieho pohľadu.

Len tak dokážu skutočne pochopiť globálne problémy. Pochopenie je základnou podmienkou aktívneho prístupu žiakov k efektívnej ochrane a udržateľnému stavu životného prostredia.

Termín environmentálna výchova je odvodený od environmentalistiky – vedy o životnom prostredí. Jej predmetom je súbor vzťahov medzi ľudskou spoločnosťou a prostredím. Podľa Fazekašovej et al. (2007, s. 52): „Environmentálna výchova je výchova jedinca, ktorého hodnotový systém mu umožní múdro a citlivo konať v prospech ochrany a zachovania biodiverzity vo všetkých jeho formách, ktorý bude schopný súcitu s prírodou a inými živými tvormi a ktorý bude ochotný preberať zodpovednosť za svoje konanie.“

Starostlivosť o životné prostredie zahŕňa: ochranu životného prostredia, tvorbu životného prostredia a riadenie životného prostredia (Lisický, 1996, s. 8-9).

Na konci procesu environmentálnej výchovy by mal stáť neustále sa rozvíjajúci človek: človek múdry na odbornej úrovni s etickým a estetickým profilom, človek starostlivý, láskavý, citlivý, tolerantný, zodpovedný, s úctou ku všetkému živému, súčasnému i budúcemu – človek environmentálne gramotný (Hilbert, 1996).

II. Prínos environmentálnej výchovy k rozvoju osobnosti žiaka

V oblasti vedomostí, zručností a schopností:
- schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi,
- poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta,
- schopnosť pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu,
- poskytovať vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu,
- rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni,
- pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu,
- vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská,
- schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce.

V oblasti postojov a hodnôt:
- vnímať život ako najvyššiu hodnotu,
- pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti,
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu,
- podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby,
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia,
- schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu,
- prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu,
- rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.

III. Tematické okruhy
• Ochrana prírody a krajiny
(les, pole, vodné zdroje, more, tropický dažďový prales, ľudské sídlo, urbanizácia).
• Zložky životného prostredia
(voda, ovzdušie, pôda, zachovanie biodiverzity).
• Prírodné zdroje, ich využívanie, ochrana
(význam prírodných zdrojov pre človeka, obnoviteľné prírodné zdroje, neobnoviteľné prírodné zdroje, racionálne využívanie prírodných zdrojov vo vzťahu k udržateľnému rozvoju, využívanie alternatívnych zdrojov energie).
• Ľudské aktivity a problémy životného prostredia
(poľnohospodárstvo a životné prostredie, doprava a životné prostredie, priemysel a životné prostredie, odpady a spôsoby hospodárenia s odpadmi, ochrana prírody a kultúrnych pamiatok, zmeny v krajine, dlhodobé programy zamerané na zvyšovanie ekologického vedomia ľudí).
• Vzťah človeka k prostrediu
(naše mesto, obec, náš životný štýl, lokálne a globálne ekologické problémy, prostredie a zdravie).

IV. Hlavné úlohy a ciele v oblasti environmentálnej výchovy
Hlavným cieľom environmentálnej výchovy v podmienkach našej školy je rozvoj osobnosti žiakov zameraný najmä na vedenie k uvedomelej spotrebe zdrojov, zvyšovanie povedomia v oblasti separácie odpadov, na vytváranie správnych postojov a správania žiakov k životnému prostrediu, na prevenciu pred znečisťovaním a poškodzovaním životného prostredia. Žiaci si majú uvedomiť, že ich terajší vzťah k životnému prostrediu ovplyvní kvalitu života každého z nich v budúcnosti. Environmentálne témy sú súčasťou všeobecno-vzdelávacích, ale i odborných predmetov.

Čítané 2344 krát
Best UK Bookis w.betroll.co.uk Will Hill
Návštevou našej stránky súhlasíte s používaním cookies pre zabezpečenie jej komfortného používania.
Rozumiem