Známy poľský básnik Ludwig Jacobowski povedal: „Neplač, pretože je koniec, ale sa usmievaj, pretože sa to stalo.“ V živote prežívame rôzne etapy a každá z nich má v živote svoje miesto. Jednu končíme a ďalšiu začíname. My sme dnes na konci a tak je to správne. Končíme etapu, ktorá nás naučila mnohému a ktorá nám dala viac než si teraz dokážeme uvedomiť. Spomíname si na prvé chvíle, kedy sme vošli do tejto školy. Začiatok bol stresujúci a veľmi náročný. Všetko sa nám zdalo nemožné a koniec ďaleký a dnes tu stojíme takmer poslednýkrát. Dnes tu stojíme aj v mene ostatných spolužiakov z úcty k Vám, ktorí ste nám dali možnosť tu byť, ktorí ste nám dali viac než vzdelanie. Prišiel čas, kedy sa chceme s Vami rozlúčiť.

Preto mi dovoľte v tejto chvíli v mene všetkých študentov triedy ZA IV.A vysloviť 3 obyčajné, no predsa silné slová. Slová, ktoré sú podľa mňa veľmi dôležité, ktoré by sme mali mať často na perách a ktoré stále majú svoju váhu i miesto v živote každého jedného z nás, aj keď sa pomaly vytrácajú z tohto sveta. A tieto slová Vám chceme teraz venovať: ďakujeme, prepáčte a prosíme.

V prvom rade Vám ďakujeme za vedenie a zveľaďovanie tejto školy. Aj vďaka Vám môžeme tento rok sláviť 50. výročie založenia tejto školy. Vďaka Vám sa nám na tejto škole študovalo na úrovni, pohodlne, kvalitne a pokojne. Ďakujeme za všetky Vaše skúsenosti a vedomosti, ktoré ste nám odovzdali. Ďakujeme za všetky možnosti a príležitosti, kedy sme mohli rozvíjať naše talenty a potenciál. Ďakujeme aj za to, že sme mohli reprezentovať túto školu pri rôznych príležitostiach i súťažiach. Ďakujeme za to, že ste sa nám študentom snažili vždy pomôcť a poskytnúť nám tie najlepšie podmienky pre štúdium. Určite sa chceme poďakovať nielen za to materiálne, ale aj za to, že táto škola z nás vychovala skvelých, obetavých, v prvom rade dospelých mladých ľudí a tiež verím, že dobrých zdravotníckych asistentov. Ďakujeme aj za Vaše povzbudivé slová, Vašu ľudskosť, námahu, čas, ochotu, pomoc i obyčajný úsmev. Ďakujeme aj za tie skryté obety pre školu i pre nás, ktoré určite boli a sú, aj keď o nich nevieme. Patrí Vám veľké ďakujem v mene nás všetkých za toto všetko a mnoho iného, skrytého a nevysloveného. Ďakujeme.

Tým druhým slovom, je slovko „prepáčte“. Prijmite naše ospravedlnenie za chvíle, kedy sme neboli ochotní pomôcť tejto škole. Za chvíle, kedy sme sa neučili a kedy sme si nevážili a neuvedomovali si to, čo nám táto škola ponúka. Prepáčte chvíle, kedy sme boli leniví, netrpezliví a nespokojní. Ospravedlňujeme sa za to.

A nakoniec Vás chceme aj so všetkou úctou prosiť. Prosíme Vás, aby ste aj naďalej túto školu zveľaďovali a vychovávali skvelých budúcich zdravotníkov. Táto škola bola pre nás druhým domovom, aj keď si to plne uvedomujeme až teraz. A preto Vám prajeme, aby ste budovali nielen múry tejto školy, ale aj domov pre všetkých študentov i učiteľov v nej.

Naše poďakovanie patrí aj všetkým učiteľom, zamestnancom tejto školy, terajším i minulým študentov, ktorí tvorili tento náš druhý domov. Ďakujeme aj lekárom, sestričkám a celému personálu v Humenskej nemocnici.

Aj keď končíme a odchádzame, tak nezabúdame. Budeme sa Vás snažiť reprezentovať čo najlepšie, pretože aj keď sa rozutekáme po svete, nikdy nezabudneme, odkiaľ sme vyšli a kto nás naučil robiť prvé kroky v zdravotníctve. Do tej školy sme vstúpili ešte ako deti a teraz po 4 rokoch odchádzame ako mladí, dospelí ľudia. Odchádzame ponaučení, vyspelejší, zmenení, múdrejší i obohatení nielen o vedomosti. Náš čas na tejto škole pomaly vypršal.

Preto na záver Vám zo srdca prajem a vyprosujem v mene celej triedy veľa síl, pevného zdravia, šťastia, úspechov, skvelých kolegov, dobrých študentov i mnoho Božieho požehnania. V týchto neľahkých časoch, keď sme skúšaní pandémiou, tak pamätajme na slová sv. Matky Terezy: „Nehľadajte veľké veci, jednoducho robte malé veci s veľkou láskou.“ A tak prajem nám všetkým, aby sme boli ľudskí, ochotní i všímavý pre potreby druhých, pretože „jedna osoba nemôže zmeniť celý svet, ale Ty môžeš zmeniť celý svet jednej osoby.“ (Albert Einstein) A nech nás všetkých na našich cestách sprevádzajú tieto 3 obyčajné, no predsa silné slová, slová ktoré dokážu aj dnes mnoho vecí vyriešiť: ďakujem, prepáč a prosím.

Ďakujeme, prepáčte a prosíme. Dovidenia!