Našu školu reprezentovali: Vanesa Rezanková, Jakub Petrovka, Timotej Dzurko a ja - Kamila Dučová. Súťaž sa konala mimo Prešova, na Cemjate – rekreačné stredisko Kvašná voda. Mimochodom, vôbec tam nie je mobilný signál :-) Na prvom stanovišti sme zvládli šplhanie na lane. Dievčatá síce s pomocou chlapcov, ale dali sme to. A to sme nevedeli, čo nás čaká. Že vraj beh v lese, ale to prevýšenie! Na druhom stanovišti sme museli ošetriť pána, ktorý sa otrávil hubami a mal pneumothorax na chrbte, ale ten nám v rámci druhotného vyšetrenia unikol...a nielen nám. Na treťom stanovišti sme mali troch zranených: ťažké poranenie hlavy, zlomenina nohy s vykĺbením a pohryznutie medveďom. To už bolo náročné, tie rany boli naozaj realistické a herecké výkony taktiež. Medzi tretím a štvrtým stanovišťom nám naša kapitánka Vanesa skolabovala a tak si naši statoční chlapci vyskúšali skutočný transport. Za pomoc ďakujeme aj horskému záchranárovi, ktorý šiel náhodne okolo. Našťastie to nebolo nič vážne, dostala infúziu fyziologického roztoku, skontrolovali jej EKG a odviezli do cieľa v sanitke. My sme sa rozhodli pokračovať v súťaži ďalej bez našej kapitánky. Na štvrtom stanovišti sme museli ošetriť zlomeninu hornej a dolnej končatiny a transportovať zraneného. Na piatom stanovišti sme strieľali zo vzduchovky a ja som mala veľké šťastie. Vzduchovka mi sama vystrelila, ale plechovku som zostrelila. Na tomto stanovišti sme dosiahli plný počet bodov a dostali uznanie od vojakov. Na poslednom stanovišti nás čakal vedomostný test, ktorý nebol vôbec ľahký, ale spoločne sme to zvládli. Hoci sme skončili na 10. mieste, myslím si, že zo súťaže sme si odniesli veľmi veľa nových skúseností, spomienok a nových kamarátov.
A naše motto? „Nikdy sa nevzdávaj a aj snaha sa cení”.